Úloha pre Slovákov a Čechov

LOHA PRE SLOVÁKOV A ČECHOV

OD JEDNOTLIVCA K NÁRODU 

Tak nejak to vzišlo z akcie, ktorá bola tu na Ranči asi pred mesiacom. Volalo sa to Konferencia kresťanských služobníkov... tu sa môžeš pozrieť na fotky... 

Prišli... myslím, že nebudem preháňať, keď napíšem veľmi vzácni hostia. Berlínsky pastor Wolfhard Margies – má 81 rokov, ale vyzerá a prednáša na päťdesiat. O ňom ti napíšem v ďalšom liste. Potom tu bola psychologička Eliška Madžová. Tá mala prednášku o tom, čo to vlastne je homosexualita. To bolo dosť ťažké. No, ono je to dosť ťažká téma sama osebe. Do toho sa teraz asi púšťať nebudem. Ďalšia psychologická prednáška bola o ADHD od Martiny Polohovej, to je Vlasťova sestra. No a teraz tá dvojka, čo doviezla tie úlohy.  Hany Soryal a Ramses Girgis. Na pódiu vidieť len jedného. Ramses to čekuje zozadu. To je pán, ktorý žije v USA a cestuje teraz po svete s Hanym. Viac o ňom vlastne neviem. Čo ale VIDIEŤ je jeho pokojný úsmev. To je dačo.

No a teraz Hany. Prosím ťa, to je týpek, ktorý sa narodil v Egypte v koptskej cirkvi.(Na fotce Hany a tlumočník Denis) V Egypte je kresťanov asi 20%, zvyšok sú moslimovia. Takže... nielen, že Hany počuje Boha, ale pýta sa ho, „Čo ti Bože leží na srdci,“ a potom ho ešte počúva. No... a potom tu rozpráva príbehy z ktorých nikto nechápeme. Takže, Boh mu povedal, že má z Egypta odletieť do Kanady do Quebecu a duchovne ho prebudiť.  Normálne, nie? Tak si vzal svoj kufor, do ktorého zabalil aj rodinu so (teraz má 6 detí, koľko ich mal predtým, neviem), a krôčik po krôčiku sa snažil ísť po Božej ceste. Chodili z mesta do mesta a chválili Boha. A Hany sa predovšetkým vždy snažil počúvať. „Otče, čo Ty hovoríš?“ A ďalšia úloha od Boha bola: „Choď do srdca Európy a urobíš, čo ti poviem.“ A tak sme sa dostali k tomu, čo Egypťan robí uprostred Slovenska v sále, ktorú z polovice plníme my, Česi.  Keď ho v sále vítal Vlasťo, povedal: „Keď som prvýkrát videl to meno, povedal som si: Čo? Prišiel faraon? Tak som rád, že ho tu môžem privítať osobne.“ Dokážeš si to predstaviť. Smiech v celej sále.  Hany najskôr začal vtipom, že všade, kam príde, mu ponúkajú halušky. Ale potom sa modlil. Za to, aby sme otvorili srdce pre svoj národ. Aby Slovákovi ležalo na srdci Slovensko a Čechovi Česko.

„Pretože Boh nechce iba aby sme niesli evanjelium spasenia ale aj evanjelium Božieho Kráľovstva. Pretože sme sa narodili, aby sme vládli spolu s ním. A to začína tu. V tomto národe. Ruka Pánova je teraz na vašom národe.“ (Hany)

Hovoril zatiaľ len o Slovensku. Keď ale zistil, koľko je v sále Čechov, povedal niečo navyše...

Dadý, najskôr som si myslela, že ti z tej akcie napíšem pár viet, ale nakoniec ti musím napísať viac. Dám si tú prácu a prepíšem ti viac jeho slov, pretože to NEJDE SI TO NECHAŤ PRE SEBA PROSTE. A myslím, že konkrétne k tebe ako k budúcej generácii, ktorá môže zdvihnúť vlajku v štrnástich rokoch, tebe, že to patrí prednostne. Sú to poklady, Dadý. Tieto slová nepočuješ každý deň. A ja verím, že ty to pochopíš. Lebo aj keď máš len štrnásť, si šikovná ako opica. Veď si celá po mne.  Hany používal niektoré politické slovíčka, ktoré možno ešte nebudeš poznať, ale skús to pochopiť z kontextu, keď tak ti to vysvetlím, keď prídem.

Tak dobre. Čítaj, čo som počúvala z kaviarne, keď som dávala do umývačky prázdne šálky od cappuccina, kde na okrajoch bola ešte pena.

Citujem Hanyho: „My sme včera boli v Čechách a hovorili sme o Božom srdci pre Česko. Pretože Boh robí úžasné veci aj v Čechách. Jedna smutná vec je, že existuje množstvo úžasných kresťanov, množstvo milovníkov Pána, aj v tomto národe, aj v Čechách, behajú tu okolo a sú vyhorení. Pretože robia dobré veci, ale nie Božie veci. A sú vyhorení. Pretože slúžia v mentalite výkonu, aby sa svojou službou zapáčili Bohu. Ale chcem vám teraz niečo povedať. Nie sme tu na to, aby sme sa zapáčili Bohu, pretože On už je s nami spokojný.

Chcem ti povedať, že rovnako, ako sa stal hlas z neba, keď Ježiš stál v rieke Jordán, ešte predtým, ako urobil akýkoľvek zázrak a akýkoľvek skutok služby, tak sa stáva každé ráno hlas z neba k tebe. Boh o ňom povedal: „Toto je môj milovaný syn. Tohto som si zamiloval.“ A tebe, hneď ako sa prebudíš, hovorí: „Mám v tebe zaľúbenie. Si moja milovaná dcéra. Si môj milovaný syn. Som s tebou spokojný. Aj keď niečo robíš, aj keď nič nerobíš. Teba som si zamiloval.“

A z tohto miesta my potrebujeme stavať. Z tohto miesta potrebujeme hľadať jeho vôľu, hľadať jeho načasovanie a jeho cesty. Neutekajte vpred, keď už poznáte jeho vôľu. Pýtajte sa na jeho načasovanie. A potom sa pýtajte na jeho cesty: „AKO to mám urobiť? A KADIAĽ to mám urobiť?“

Chcem vyhlásiť, že vy žijete pod čerstvým vodopádom. Že vy budete utekať a nebudete unavení. (Hany)

Infobox: Mimochodom. Jordán, kde Ježiš stál, je podľa Hanyho geograficky najnižšie položené miesto na svete. „Boh sa teda skláňa až na samé dno sveta,“ vravel.

BOH CHCE ČINIŤ UČENÍKOV Z NÁRODOV,
NIE LEN Z JEDNOTLIVCOV

(Rozprávanie Hanyho o misii v Quebecu)

Hany: „Jedna vec, ktorú potrebujete vedieť je, že Francúzsko ako domovina vyslala po objavení Ameriky svoje deti do Kanady, aby sa tam usadili. A po čase im prestali posielať potraviny. V tom čase ale v novom svete prebiehala britsko-francúzska vojna a Francúzi to prehrali. Boli porazení, pretože ich materská krajina, Francúzsko, opustila.“

Od toho času vraj používajú príslovie: Narodili sme sa len pre malý kúsok chleba.

Vraj niečo ako majú bratia Česi: Rozhodlo se o nás bez nás.

Hany: „Toto sú vety zapísané v srdciach národov, ktoré Boh chce prepísať. Uzdraviť tie bolesti!“

Hany hovoril o zlomenosti národov. Hovoril o tom, že sa do nich zapisuje každá zrada, každá preliata krv. „To je dôvod, prečo niekto odíde z poradenstva alebo psychologického sedenia nový, ale za dva týždne sa opäť vráti k beznádeji a zo synovstva sa vráti do sirotstva.“ Nad národom totiž zostáva duch opustenosti, mocnosť sebaľútosti, zlomenosti, nedôvery a bolesti. A pôsobí ďalej. Na každého jedného, kto je pod ňou. Je to ako keby z nej tá sebaľútosť, odmietnutie, beznádej či čokoľvek iné, čím je ten národ zranený, pršala na všetkých obyvateľov zeme bez prestania.

„Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach.“ (Efezským 6:12)

Hany: „Rany srdca národa poznačujú celý národ. Ovplyvňuje to každého. Náš prielom na úrovni jednotlivca je veľmi obmedzený. Preto je také dôležité porozumieť evanjeliu kráľovstva, a to v celom rámci Božieho srdca pre národy. Ak sa nebude jednať s tou pevnosťou, ktorá je nad celým národom, náš prielom bude minimálny.“

QUEBEC AKO OPUSTENÉ, BEZCENNÉ DIEŤA

Hany: „V perspektíve toho, že materské Francúzsko opustilo Quebec v ťažkých časoch, sme ho zrazu videli inak. Videli sme, že sa cíti ako bezcenné, opustené dieťa. Dieťa, ktoré sa snaží dokázať svoju hodnotu. Politická situácia bola taká, že sa Quebec chcel oddeliť od zbytku Kanady. Podarilo sa im zvoliť si veľmi silnú politickú stranu, ktorá mala zastúpenie vo federálnej vláde. Tejto separatistickej strane sa podarilo usporiadať dve referendá, v ktorých by si ľudia mohli zvoliť oddelenie od zbytku Kanady. Skoro sa už stali oddeleným národom, prehrali len o pár hlasov.

Takže toto bola situácia v Quebecu. A Boh mi ukázal, že Quebec má choré srdce. Aký to má zmysel mať celé telo zdravé, keď máš choré srdce. A tak sme sa modlili. Veľa sme sa modlili. * V tom čase ma našli dvaja proroci. Boh im povedal: Choďte a nájdite Hanyho. „Mali sme obraz od Boha. Videli sme človeka na nemocničnej posteli a videli sme, že ty si ten, kto prikladá defibrilátor. Znovu a znovu. A srdce toho človeka ožilo. Tvoja práca je ukončená.“ Nerozumel som tomu... Prečo je moja práca ukončená?

V deň volieb sa ale Francúzi zobudili a volili anglickú kresťanskú konzervatívnu stranu, čo bolo absolútne bláznovstvo, lebo Quebec je najliberálnejšia a najviac antikresťanská časť Kanady. Je to ako americkí demokrati na steroidoch. Žiaden politický analytik by nevedel vysvetliť, čo sa vtedy stalo. A ich separatistická strana sa po voľbách rozpadla. Niekdajších 43 miest v parlamente sa po voľbách zredukovalo na 3, tým pádom tam už ani nemohli zostať ako strana, pretože potrebovali aspoň 10 alebo 12 mandátov. Vtedy som pochopil, prečo tí dvaja proroci povedali, že moja práca v Quebecu skončila.

Kde my ako Boží dom chápeme to, že je naším privilégiom a zodpovednosťou, aby sme priniesli uzdravenie do sŕdc našich národov, kde my ako Boží dom chápeme, že je potrebné Boha hľadať a poslúchať ho, tam On koná. V Quebecu zlomil sirotské srdce a my sme videli úžasnú transformáciu politickej strany.

* Hany nasledoval Božie želanie, a preto okrem modlitieb za Quebec zjednotil všemožných umelcov. Spolu vytvorili projekt, ktorý oslavoval Boha. To sa stalo modlitbou a volaním. Ako keď dieťa naťahuje ruky k svojmu Otcovi.

BOH CHCE, ABY SME RÁSTLI AKO NÁRODY

Keď tak nad tým premýšľam, Dadý, tak u nás v Českej Republike takých pevností bude dosť, teda... Fuuuu... A je teda dosť šialené, že ak je to pravda, čo vraví Hany, tak hoci sme nezažili ani zradu vo forme Mníchovskej dohody, ani komunizmus, ani okupácii 1968 varšavským vojskami, môže to mať na nás vplyv. Hneď sa mi vybavuje pojem psychológa C. G. Junga Kolektívne nevedomie. Niečo, čo je zapísané v hlbine národa. „Rozhodlo sa o nás bez nás.“ A potom sme sa 40 rokov báli povedať svoj názor. A keď sme konečne získali slobodu, pár ľudí si našu zem a moc v nej rozdelilo šepotom medzi sebou. A my sme počuli len: „Nerušiť, vládneme.“ Príde mi, že niečo podobné počujeme s Babišovou vládou aj teraz. Novinové titulky deň po obrovskej demonštrácii mlčia. Francúzsky filozof Bernard Henri Lévy po návšteve nášho premiéra volal do neba: „Pomoc. Nech sa vráti Václav Havel.“ A na Babišov nezáujem pred varovaním, že Vyšehradské skupiny slúžia Putinovi ako trójsky kôň v Európskej únii, Lévy odpovedá: „No a čo, Babiš? Jedná sa o Českú republiku! Vlasť Milana Kunderu! Ste bijúce srdce Európy!“

Neviem, Dadý, či ti dochádza, kde žiješ, ale narodila si sa v požehnanej zemi. Naozaj požehnanej zemi. Aj napriek tomu, že sú v nás zapísané strach, zrada a odstrčenie, ktoré sú možno príčinou našej ľahostajnosti, si žijeme nad pomery. Sme na špičke pyramídy. Zaspávame v hodvábe. Máme všetko. A aj napriek všetkým pevnostiam a mocnostiam, ktoré sú nad nami, sa dokážeme spojiť, ísť na Václavák a aspoň volať po zmene s transparentom v ruke, kde je napísané: „Už prišli aj introverti.“

Pravdou je, Dadý, že ani ja som to bohatstvo predtým nevidela. Paradoxne sa mi rozsvietilo, keď o našej zemi rozprával Slovák. Náš kuchár Števo. Často hovorí o tom, že na svete boli štyri svetové reformácie a z toho dve v Čechách, a tak mi až neskoro dochádza, ako veľmi požehnaná zem sme. Hovorí: „Zem Husa, Komenského a všetkých biskupov Jednoty. Mnohí dejepisci toto reformačné obdobie posudzujú rôzne, ale bol to Palacký, ktorý v týchto časoch spoznal, že je to najväčšie Božie navštívenie v strede kresťanskej Európy. Andulička, Praha sa hlavne týmto stala matkou všetkých miest. Svetové metropoly ako Tokio, Sao Paulo a New York ešte neexistovali. Veď Amerika ešte nebola objavená, vo Francúzsku a Anglicku stáli drevené osady obohnané kolmi a my sme už mali Karlovu univerzitu. Však si videla, že Praha je samé evanjelium kamenné. A tak, ak budeme mlčať, tieto kamene budú kričať. (Lukáš 19:40)

NAŠA ZEM, DANIELKA

Zem, ktorá je podľa Hanyho jednou komorou bijúceho srdca Európy.

Myslíme si, že nemôžeme nič zmeniť. A čo by sme vlastne menili, keď máme všetko. Ale ide tu predovšetkým o dušu, Dadý. O dušu nášho národa. O naše duše. A duše našich detí. Ide o hodnoty, na ktorých ako národ chceme stáť a o to, či budeme veriť Bohu, že Janko sa mal narodiť ako chlapec, alebo či mu milosrdne, aby sme nikoho nediskriminovali, dovolíme, aby sa slávnostne rozhodol, či sa cíti byť skôr mužom alebo ženou.

Boh nechce, Dadý, aby sme sa uspokojili s tým, že keď si môžeme denne vyberať z 30-tich druhov jogurtov a 70-tich druhov balených syrov, tak predsa O čo tu vlastne ide. Stále sú tu trpiaci, stále sú na tejto zemi ľudia, ktorí umierajú hladom, ale ktorí majú možno oveľa väčšiu vieru, ako my, ktorí na ňu nemáme čas. Verím slovám Marka Váchy, ktorý už v knižke Neumělcům života píše, že ísť dopredu, snažiť sa o zmenu a snívať o lepšom svete má zmysel! A tak ti to chcem povedať! Boh nechce, aby nám stačilo „čakať na nebo“. Hovoril to Margies, o ktorom ti budem písať v ďalšom liste, a hovoril to aj Hany, že Boha veľmi zaujíma spravodlivosť vo vláde, zdravá ekonomika. Leží mu na srdci čo najlepší zdravotnícky systém a vzdelávanie pre ďalšie generácie, životné prostredie, a ďalšie a ďalšie a ďalšie. Sám Jorge Mario Bergoglio, totiž náš pápež František, nedávno povedal, že máme stále rásť, máme sa o to snažiť, máme to stále valiť dopredu! Ale ak to budeme, Dadý, valiť dopredu sami za seba, alebo dokonca aj sami za niekoho iného, ale sami, máme obmedzený prielom. Je to ľahšie, ísť sám. Nemusíš ťahať tých druhých, keď to začínajú vzdávať alebo majú iné názory. Ale Hany vravel, že ak nepochopíme pravú podstatu toho, čo znamená evanjelium, teda dobrá správa, budeme mať obmedzený prielom. A ja mu verím. A vieš čo je tá dobrá správa, Dadý, okrem nevýslovnej milosti, že naše mená sú zapísané v nebi? Že môžeme žiť kráľovstvo Božie už tu na zemi! S našimi rodičmi a našimi deťmi. A pre to mi teraz horí srdce. Ale aby sa to uskutočnilo, musíme ísť spoločne.

ČESKO A SLOVENSKO, JEDNO SRDCE

Hany: Keď som od Boha počul, aby som si vybudoval priateľstvá v Čechách, poslal som hore sťažnosť: „Pätnásť rokov mi trvalo, kým som sa naučil po francúzsky. Jedia tu len zemiaky s rôznofarebnými omáčkami a navyše vyzerajú ako hobiti.“ A Pán mi odpovedal: „Ty si zabudol, prečo sú hobiti výnimoční. Pretože sú bez lesti. Pretože nemajú ľstivé srdce.“

Boh sa začal dotýkať môjho srdca a začal mi ukazovať, že vy ste vzácni. Že máte úžasnú čistotu srdca. Že keď Boh hovorí, vy tomu veríte. A medzi jeho deťmi z Čiech som naozaj videl takú nádhernú detskú čistotu. A tí ľudia, ktorých som najskôr popísal ako hobitov, sa stali mojimi vzácnymi priateľmi. A tak som začal stále častejšie cestovať do vašej zeme. A tiež čím viac som k vám chodil, tým viac som sa začal premieňať na veľký zemiak.

V roku 2016 na jeseň som prednášal v jednej sále v Nymburku a zrazu vidím, ako svetlá z neba, ako keby sa rozžiarili reflektory, a zasvietili na jeden rad ľudí. Prestal som vyučovať a vravím: „Neviem, čo sa presne deje, ale vy... ôsmi ľudia, čo tam sedíte. Hovorím vám, že ruka Pánova je nad vami.“ A sála sa začala smiať. Prečo? Pýtam sa... A odpoveď bola: „Tých osem, čo sedia vedľa seba, sú všetko Slováci.“

Čo tu robíte? Je normálne, že kamkoľvek Slováci idú, sadnú si vedľa seba? Pane, čo sa deje? A on mi povedal: „Moja ruka je nad Českom aj nad Slovenskom.“ A začal som vidieť jednu vec, že srdce Európy nie je len Česká, ale aj Slovenská republika. Je to srdce s dvoma komorami.

SLOVENSKO  

Ďalší mesiac som bol v Jeruzaleme a stretol som Toma Hessa: „Ty chodievaš do Čiech? Choď do Bratislavy.“

Po čase som v Kalifornii navštívil cirkev Bethel a vidím tam manželský pár. „Vlado Žák? Martinka?“

„Robíme modlitebnú konvokáciu, príde tam asi 30 zástupcov rôznych národov Európy. Boli by sme veľmi radi, keby si prišiel.“ A to bolo tretíkrát, čo mi Boh ukázal na Slovensko.

VSTUPUJETE DO KAIROS

Hany: Uvedomil som si, že toto je čas vášho navštívenia. Vstupujete do Kairos času s Bohom a potrebujete mu pripraviť cestu. Doba otroctva skončila. Prišla nová éra Kráľovstva Božieho. Na tej konvokácii som bol a verejne som to prehlásil. Že „pre vás nastal nový deň.“

Dadý, oni potom založili hnutie Vidím nové Slovensko, kde mnoho lídrov pracuje spoločne. Katolíci s evanjelikmi a rôznymi lídrami zo všemožných denominácií, regiónov, aby spravovali obnovu srdca. A Boh im začal ukazovať, že potrebujú zhromaždiť celý národ, aby sa postavil pred Boha a jednali s ním.

AKO SA UZDRAVUJE NÁROD

Hany: Veľakrát sa učíme o uzdravení jednotlivcov, ale takmer nenájdete kurzy, vyučovania o tom, ako sa uzdravuje národ. Keď si vezmete Bibliu od začiatku po koniec, vidíte, že Bohu záleží na národoch. Čítame, že bude súdiť národy. Či to budú národy oviec alebo kozlov. A v Žalme 2 hovorí otec svojmu synovi: „Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo.“

A On teraz povoláva svojich svätých apoštolov a prorokov, aby šli a činili učeníkov z národov. V knihe Joel v druhej kapitole dal Boh určitý svätý recept a postup, ako sa uzdravuje národ.

„Teraz však,“ znie výrok Hospodina, „vráťte sa ku mne celým srdcom, v pôste, plači a náreku! … Zatrúbte na roh na Sione! Vyhláste posvätný pôst… Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá! ... Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom… Vynahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy…“

PODMIENKA SO ZASĽÚBENÍM

„a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.“ (2. Paralipomenon 7:14)

1. Pokorí sa
2. Bude sa modliť
3. Budú ma vyhľadávať
4. Odvrátia sa od svojich zlých ciest

Hany: Vtedy Boh bude konať. Odpustí hriechy a uzdraví ich zem. A tu je ten problém!

Príklad: Príde pacient k doktorovi. A doktor mu predpíše 4 druhy piluliek. Ale pacient si bude brať len jednu a bude sa diviť, prečo je stále chorý.

DOM MODLITBY V PRAHE

Hany: Asi pred dvoma rokmi som v Dome modlitieb v Prahe vo vytržení videl veľké množstvo anjelov, ktorí mali na sebe plynové masky. Vraveli: „Je tam tak veľa hmly. Toľko kadidla, že tu nie je vidieť.“ A počul som, ako jeden anjel hovorí druhému: „Môže im niekto už povedať, že už tu máme modlitby dosť? Môžete už konečne robiť aj niečo iné? A ako som vychádzal z vytrženia, tak len počujem... Druhá Kroník 7:14

Otvorím Bibliu a konečne chápem, čo sa deje. My sme sa zameriavali celý čas na jednu vec. A potom sú z toho ľudia znechutení. Ale Pán hovorí, že ak zhromaždíte národ, aby stál ako jeden pred Bohom, potom proste o odpustenie a odpúšťajte. Pamätajte na jednu vec. S ranami na srdciach národov sa musí jednať na národnej úrovni. Potrebujeme tých, ktorí budú stáť v medzere. Potrebujeme, aby sa zhromaždil Boží zostatok. Pozrite sa dozadu. Aké veľké dvere sa otáčajú na tak malých pántoch, vy ste tie pánty. Ten malý kvas dokázal nakvasiť celé cesto, len trochu soli dokázalo zachovať celú zem.

„Tvoj ľud príde dobrovoľne v deň, keď sa ujmeš moci.“ (Žalm 110:3)

Ak Boh dá, tak v roku 2020 by sme chceli také zhromaždenie národa spraviť. Stále čakáme presný dátum, možno v septembri. Budeme potrebovať lídrov z celého Slovenska. A v ten deň to bude „ten deň boja“, pretože...

Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly 5 a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi. (2. Korintským 10:4-5)

Na konci akcie Hany pozýval na modlitebné stretnutie do Banskej Bystrice. Modliť sa za mesto. A ja, aj keď nie som Banskobystričanka ani Slovenka, cítila som volanie. Šla som. Modliť sa za mojich bratov. Učiť sa od nich. A zažila som niečo, čo nikdy. Na to miesto, do jednej sály, prišli ľudia z celého Slovenska. Dôležité ale bolo, že sa tam zišli zástupcovia z rôznych cirkví toho mesta. Boli tam katolíci, evanjelici, cébéčkári, ľudia z Apoštolskej cirkvi. Veľa ľudí som poznala z Ranča. Pripadá mi totiž, že za ten rok, čo tu som, sa tu objavia postupne všetci. Modlila sa tam do mikrofónu najstaršia prítomná Banskobystričanka, krásna dáma v červenom kabátiku a klobúčiku. Hopsali tam ale aj deti. Boli tam mamičky, aj čakajúce mamičky, otcovia rodín i politici. Nahla som sa k Aďke Beňovej a šepkám jej: „Toto, to čo máte, to je vzácne. Máme sa od vás čo učiť.“ Túžim po tom, takto sa modliť u nás.

LÁSKA K VLASTI

Láska k svojmu národu, k vlasti, k mestu, kde žiješ, nie je samozrejmá. Dokonca ani láska k blížnemu nie je samozrejmá. O to viac k mestu. Je to v nás, že najprirodzenejšie je myslieť hlavne na seba. Na svoj život, na svoju sebahodnotu, na svoje šťastie. Ale zdá sa mi, že je to začarovaný kruh, kde nie je sloboda a pokoj. Pred nejakým časom som sa začala modliť za to, aby som sa viac modlila za ľudí okolo seba. Modlila som sa za to, aby mi dal naozajstnú lásku k nim. Aby, keď sa niekoho spýtam: „Ako sa máš?“ – aby ma to naozaj zaujímalo. Aby mi na tom človeku záležalo. Aby som počúvala jeho odpoveď a počula ju. A Danielka, Boh to urobil. On mi mení srdce. Nie je to mnou. Je to On, kto to vo mne pôsobí. Tak som sa modlila za naše milované Budějky. Potom spoločne s mojou tunajšou slovenskou rodinou v MPK za Slovensko a cez slová toho nášho zlatého kuchára Števa som sa začala modliť za tú našu požehnanú, hoci hriechu-plnú Prahu. A chcem ti niečo povedať. Keď som nedávno prišla do Prahy a rozhliadla som sa, mala som ju radšej. Nie nasilu, nie z povinnosti. Naozajstne. A dokonca sa mi zdalo, že ona sama ma víta. Hoď tam občas modlitbu, takú nejakú. Popros nášho nebeského Tatka, nech ti dá lásku k niekomu, niečomu. Skús to. Uvidíš, že ti tú lásku do srdca vloží. Potom sa budeš iba takto diviť. Je to sila. 

Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči. (Filipským 2:13)

P. S. Mamka mi priviezla konvalinky z našej dubiny. Urobili mi takú radosť! A prezradila mi, že nepôjdeš do toho Talianska. Takže môžeš ísť na CampFest! Paráda! Lalala

P. P. S. O bratovi Margiesovi ti napíšem nabudúce. Povedal toho toľko a samé perly, že musím veľmi premyslieť, čo z toho ti napíšem. To musí byť samostatný list. Tak čágos. Mám ťa rada, ségra.

Aninka

Anna Vrhelová, Foto: Člověk a víra, pixabay.com