Nechcela som to urobiť. Neznášam to na sebe. Prečo som to urobila? Celý týždeň som sa zvládla správať podľa svojich predstáv a dnes som si to pokazila. Bola som nepríjemná. Prečo som reagovala tak prudko? Ani som si to nepremyslela!!!
List mladší ségre 2: Nemáš to rada na druhých a robíš to tiež. Ako sa zbaviť zautomatizovaných reakcií?
Čau ségra,
posielam sľúbené informácie o zautomatizovaných reakciách. Hrozne veľa vecí, ktoré robíme, robiť nechceme. Ja to mám tiež. Väčšinou ale neviem, kde tie moje reakcie majú pôvod. Kde vznikli, prečo ich robím. Ale to je práve to. Keď to zistíš, tak máš napoly vyhraté. Ale o tom neskôr...
Na Ranči sme sa rozprávali o dvoch variantoch zautomatizovaných reakcií. Sú to okopírované jednanie a obranné mechanizmy. Okopírované jednanie väčšinou prevezmeme od svojich rodičov alebo najbližšieho okolia. Patria tam napríklad neustále naprávanie deky, búchanie dvermi, spôsob pohostenia návštevy alebo napríklad aj varenie a výchova. Je to také to: „Neznášam, keď moja mama robí toto. Ja to nikdy tak robiť nebudem!“ A potom robíš to isté. Alebo: „Moji rodičia to s nami robili takto, ja to budem robiť so svojimi deťmi tiež takto.“ Myslím ale, že môžeme od nášho okolia „okopírovať“ aj veľa super vecí. Napríklad to, ako sa naša mamka usmieva do telefónu. To je skvelé. To len, aby to zaznelo. Že nie všetko „okopírované“ je zlé.
Pri tejto prednáške som premýšľala, čo robím ja. Ono to ani inak nejde. Automaticky ťa to k tomu vedie. 
Myslíš, že to moje niekdajšie trieskanie dvermi je okopírované jednanie alebo obranný mechanizmus? Možno okopírované jednanie obranného mechanizmu -> Útek a agresia. 
Ale, kde ja som to videla... Je možné, že aj vo filme. Často kopírujeme aj hlášky a správanie našich „hrdiniek“. Mne napadá jedna hláška z filmu Medzi nami dievčatami, kde Lindsay Lohan v tej najdesivejšej puberte jačala na svoju mamu: „Proste mi len povoľ reťaz, mami!“ Ach, koľkokrát som ja túto vetu použila. Od slova do slova. A keď mohla byť Lindsay Lohan drzá, tak prečo by som nemohla ja. Ale toto bolo zle! Áno, mamka si toho so mnou teda užila.
Dadý, svoje okopírované jednanie a obranné mechanizmy môžeš poznať, ale nemusíš. Väčšinou si to teda uvedomíš hneď po tom, čo to urobíš. To je pre teba v tej chvíli ale neskoro. Už sa stalo. Pripomenulo mi to slová apoštola Pavla, vyzerá to, že to tiež poznal. 
Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že Zákon je dobrý. Teraz to však už nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. (Rímskym 7:15-17)
Asi pred rokom som tu na Ranči počula jednu vetu, ktorá ma zasiahla. Neviem už, kto ju povedal, ale zaznela tu v rámci prednášok. Ten človek hovoril o tom, aby sme si nenechali ukradnúť našu slobodu, náš priestor v situácii, kedy sa nás niekto na niečo pýta, alebo na nás nalieha. „Uvedomte si, že nemusíte odpovedať hneď,“ povedal. „Nenechajte si ukradnúť svoj priestor.“ V tej chvíli som zistila, že mi to nikdy nedošlo. Nikdy mi nedošlo, že nemusím odpovedať hneď. A nesmej sa mi Daniela! Každopádne to bolo super zistenie. Neviem, ako som to do seba dostala, hneď automaticky rýchlo reagovať, ako keby to bola povinnosť, každopádne sa na to snažím prísť.
S týmto zistením sa mi potom spojila jedna Ježišova reakcia. Predtým, ako Ježiš povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom,“ písal prstom do piesku. Premýšľala si niekedy nad tým, prečo to urobil? Počula som názor, že sa radil s Otcom. Pýtal sa, čo má povedať... táto myšlienka ma tak uchvátila, že som to začala skúšať presne v tých chvíľach, kedy na mňa niekto naliehal alebo sa proste obyčajne na niečo pýtal. Dodnes si pamätám, ako som napríklad v aute prešla prstom po volante a pýtala sa: „Otče, čo mám povedať?“ Alebo keď som sedela na lavičke, tak som prešla dlaňou po dreve. Sústredila som sa na to, aby som si ten svoj priestor nenechala zobrať. Dávam ti sem video, ten Jeho pokoj je úžasný.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju doprostred a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ Týmito slovami ho skúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však sklonil dole a písal prstom po zemi. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ A znova sa zohol a písal po zemi. (Ján 8:3-8)
To je pre teba aj pre mňa na povzbudenie. Myslím, že keď sa budeme spolu modliť za „chvíľku kľudu“ predtým, ako zareagujeme, Boh bude mať čas s nami pracovať.
Naša modlitba: „Abba, daj teda, prosím, mne a Danielke „chvíľu kľudu“ predtým, ako by sme vo svojej prirodzenosti chceli automaticky reagovať. Daj nám Kristov pokoj a múdrosť Šalamúna, aby sme dokázali múdro odpovedať.“
Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas. (Príslovia 25:11)
Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať. (Marek 12:34)
Len pre zaujímavosť, Dadý. Je kopec miest v Biblii, kde sa píše o tom, že Ježiš neodpovedal vôbec. Kde mlčal. Najviac zjavné je to asi keď ho vypočúval Herodes. Ježiš sa s ním proste vôbec nebavil. Niečo ti k tomu tiež pripravím, ale to je na samostatný list. Chcem len aby si vedela, že NEMUSÍŠ odpovedať vždy.
Poď sa, Dadý, viac ponoriť do tých obranných mechanizmov. Čo to teda je...
„Správanie, ktoré sme si vytvorili na základe určitých zranení.“
„Je to spôsob, akým fungujeme, bez toho, aby sme to prehodnocovali. Spôsob uložený tak hlboko v nás, že ho nestíhame ani kontrolovať. Proste vo chvíli naskočí. Je to starý mechanizmus, ktorým sme sa naučili brániť od mala. Ale o tom, či je správny alebo nie, málokedy premýšľame. A niekedy nás možno aj mrzí,“ zahájila svoju prednášku Albínka Beňová.
Utekáme, odsekávame, zvyšujeme hlas. Útočíme, aby sme sa obránili. Zraníme, aby sme sami neboli zranení. Alebo sa naopak sťahujeme a všetko odkývame. Bojíme sa, že niekto o nás povie, že sme tej návšteve nič neponúkli, tak im radšej vnucujeme aj to, čo nechcú. Zo strachu, že o tebe niekto povie, že sa flákaš, alebo že si lenivá, drieš ako kôň. Nie, že ťa to baví, ale aby to nikto NEMOHOL POVEDAŤ. Tomu sa hovorí Superkonformita -> začneš plniť povinnosti na 200%. Niekto ti v detstve povedal, že nevieš kresliť, tak radšej nebudeš kresliť už vôbec a nikdy! To je zas Rezignácia.
Obranný mechanizmus, Dadý, je vlastne tvoja reakcia, ktorou brániš svoje ja pri pocite nejakého ohrozenia. Brániš svoju hodnotu. Ale ako sme si písali minule, keď máš identitu pevne ukotvenú v Bohu, nemal by s tým byť taký problém.
Myslím si, že niektoré svoje mechanizmy si uvedomíš hneď po prečítaní tohto listu. Niekroré ale v tebe sú a možno ešte budú dosť dlho skryté. Uvidíš, každopádne, ako som písala minule, čím skôr osekáš tie zlé konáre, tým viac budeš slobodná a ponesieš ovocie.
Srdce spravodlivého zvažuje, čo povedať, (jako zareagovať), ústa bezbožníkov však chrlia zlobu. (Príslovia 15:28)
Takže poďme prakticky... V psychológii rozlišujeme asi 40 základných druhov. Zaujímavé je, že do obranných mechanizmov patrí aj humor. Poznáš ľudí, čo majú na všetko sarkastickú poznámku, Dadý? To je tiež obranný mechanizmus. Predstav si Chandlera z Priateľov.
Najhoršie na obranných mechanizmoch je to, že niekedy nimi neubližuješ len sama sebe, ale práve ľuďom okolo teba. Spomínam si, aká som bola držkatá na mamku, kedykoľvek mi chcela s niečím poradiť. Možno to tiež poznáš. „Hlavne nechcem počuť žiadne rady. Mami prosím.“
„Najskôr zraníš práve tých, o ktorých si si tisíckrát povedala, že ich nikdy nechceš zraniť,“ povedal na prednáške Vlasťo Beňa. Desivá veta... Ono vlastne, už len kvôli tomuto je dobré si na tie svoje obranné mechanizmy dať pozor.
Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev. (Príslovia 15:1)
Popíšem ti ich pár na ukážku. Vygooglila som si ich, aby som sa z nich usvedčila Niektoré mi pripomenuli vtipné scény z filmov alebo seriálov. Hádžem ti sem tie najčastejšie. Superkonformitu a rezignáciu som ti už popísala vyššie.
A keďže si uvedomujem, že zaujať v dnešnej dobe puberťáka je ťažšie a ťažšie, urobila som ti z toho multimediálne „čítaníčko“. Ako hru ti ku nioktorým druhom obrany dám úryvok. Premýšľaj o ňom a skús v tom ten obranný mechanizmus nájsť.
„To nevadí, že som sa nedostala na tú školu. Aj tak by som tam asi ani nešla, lebo je to ďaleko a navyše nesúhlasím so všetkým, čo tam učia. A vôbec. Aj tak tam chodia divní ľudia.“
„Fajčenie mi neuškodí, lebo dedo fajčil celý život a dožil sa 85 rokov.“ ALEBO: Najradšej by som začala plakať, ale presviedčam samú seba, že mi TO NEVADÍ, že som V POHODE! Ako Ros, ten bol tiež v pohode.
To je zákon padajúceho... vieš čoho. Mňa naštve kamoška, prídem domov a naštvem teba. (Prepáč. )
To je jasné. Len doplním. Môže to byť aj to, že si neprijatá určitou skupinou ľudí a začneš sa im vyhýbať. Úplne ich vymažeš
Zvyšujem si hodnotu tým, že napodobňujem nejakú osobnosť. Napríklad ja, keď som bola menšia, zapisovala som si úžasné, sofistikované slovíčka, lebo ich používala Rory z Gilmore Girls. Túžila som byť múdra ako ona. Aj keď som si ich nakoniec aj tak nepamätala, pri ich zapisovaní som cítila, ako moja hodnota stúpa. Bol to môj cukrík.
Keď sa ti stane niečo nepríjemné, tak tú spomienku radšej vytesníš. Zabudneš napríklad meno toho človeka, ktorý pri tom bol.
Dospelý neznesie určitú situáciu a začne sa správať ako dieťa. Začne sa hnevať, plakať, vydupávať si.
Lenka reagovala na kamarátky uštipačnou poznámkou neprimerane. Obhajovala sa a ani nemusela! Teraz umýva po sebe hrnček a celý čas rozmýšľa, ako sa s tým vysporiadať. „Prečo som sa obhajovala, veď som nemusela. A prečo som na ňu vybehla? Keby som tak po jej poznámke bola chvíľu ticho a v kľude si ako múdry starec premyslela, čo jej na to odpoviem.“
Namiesto toho, aby Tomáš s hrdosťou odpovedal na šéfovu otázku: „Tak ako ste na tom s prácou, ktorú som vám zadal?“ „Veľmi dobre, v zadaní bola síce chyba, ale nebojte, prišiel som na to a chybu opravil. Stálo ma to síce mnoho námahy, ale vyriešil som to. Ak by ste s tým teda súhlasil, v piatok by som si vzal pol dňa voľno za môj stredňajší nadčas.“ Namiesto tohto! -> Vypadal neisto, skoro koktal a pôsobilo to, že sa obhajoval, ako keby chyba v zadaní bola jeho vina. Tak prečo!
Toto sú obranné reakcie, ktoré Lenke a Tomášovi automaticky naskočili. Sami ale nevedeli prečo.
Hovorilo sa veľa o tom, ako si ich vytvárame. Hlavne ako sme si ich vytvárali v detstve. Dôležité -> Prijali sme za svoju takú obranu, ktorá sa nám osvedčila.
Príklad: Ak sa dieťaťu osvedčilo v boji o hračky vytrhnúť autíčko z ruky iného dieťaťa, mohol prijať obranný mechanizmus ÚTOKU. V dospelosti, keď sa bude brániť, schmatne, čo sa dá, alebo si silou vydobyje, čo sa dá. Iné dieťa sa stiahne. Dôjde k záveru, že ak tú hračku pustí, je to preňho bezpečné. „ÚSTUP je pre teba lepší.“
Prečítaj si Vlasťov príbeh, povedala by som, že to dosť dobre ukazuje, kam až to môže viesť.
Vlasťov príbeh: Keď som bol v siedmej triede, dostal som štvorku na vysvedčení. A moja mamka mala v tej dobe ešte takú chybu. Keď sme urobili niečo zle, namiesto toho, aby nás potrestala, nebavila sa s nami. Mlčala. Keď som teda najbližšie dostal zlú známku, vedel som, že keď ju prinesiem domov, mamka sa so mnou nebude minimálne tri dni rozprávať. Šiel som so žiackou okolo kontajneru a hlas mi vraví: „Veď ju vyhoď a mamka nezistí známky.“ Doma na mňa čakala moja obľúbená otázka: „Ako bolo v škole? Aká známka?“ „Mamka, vieš čo, asi som to zabudol v škole.“ „Zajtra to donesieš.“ Ja som si v tej chvíli neuvedomil, že rovnaký problém nastane aj zajtra (smiech), ale TEN DEŇ SOM VYHRAL. Druhý deň som povedal: „Asi to upratovačka vyhodila do koša,“ a bolo to zase dobré. Vyhral som druhýkrát. Aspoň som si myslel, že som vyhral.
Niekde do môjho podvedomia sa zakódovalo: „Veď ty keď nepovieš pravdu, alebo to nejakým spôsobom prekrútiš, tak budeš mať pokoj.“ Ono to tam niekde zostalo. A odvtedy som vždy, keď som sa chcel vyhnúť nepríjemnej chvíli, povedal ináč, ako bola pravda. Alebo som to aspoň prikrášlil alebo zaobalil.
Dostal som sa do situácie, kedy vždy, keď som niečo rozprával, musel som to nejakým spôsobom prikrášliť alebo nafúknuť, vždy. A bolo to veľmi nepríjemné, lebo keď som niečo povedal a boli vedľa mňa ľudia, ktorí tú situáciu zažili rovnako ako ja, povedali: „Ale veď to tak nebolo. Veď to bolo inak.“ Taká trápna situácia a ja som sa cítil blbo. A od toho času som si povedal, že to tak NECHCEM HOVORIŤ, že si budem dávať pozor, aby som to všetko povedal správne. Ale nabudúce som to urobil znovu. Nešlo mi to. Vôbec mi to nešlo. A ja som ďalej robil zo seba blbca, a toto diabol chcel. A bolo to opakované správanie, ktoré sa ešte tak dlho opakovalo v mojom živote.
Nevedel som, čo s tým mám robiť. Až som padol na kolená a modlil sa. „Bože, ukáž mi! Prosím, ukáž mi, v čom je problém? Čo mám robiť?! Až mi Boh ukázal túto situáciu, na ktorú už som dávno zabudol. Sám by som na ňu nemal šancu prísť. Ale Duch Svätý mi to zjavil. Koreň bol v detstve. Presne tam, kde mi prešlo KLAMAŤ -> NEPOVEDAŤ PRAVDU. A tak som tú celú situáciu dal Bohu, vyznal som mu to ako hriech a moje popisovanie situácií sa zmenilo. Vďaka Bohu.
Pfuuu, no... to je teda príbeh, že? No teda, keď som toto počula, hneď som si zobrala ceruzku a papier a ako namydlený blesk som si vypisovala, kde mám nezdravé alebo prehnané reakcie.
Keby som chcela zistiť, čo vo mne je, koľko mám zlých obranných mechanizmov a okopírovaných správaní a nemala Boha, asi by som za psychológov, terapeutov a ďalších odborníkov, ktorí by mi dokázali poradiť a poodhaliť tajomstvá vo mne ukryté, utratila majlant. Našťastie ale Boha mám. A tak sa stačí spýtať Jeho.
On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva. (Daniel 2:22)
Verím, Dadý, že čítanie Biblie mení naše srdce aj bez toho, aby sme to vedeli. Na jednej prednáške zaznelo, že Slovo je duch a život. Čím viac sa budeš sýtiť jeho slovom, tým viac budeš plná Jeho a tým viac ťa bude meniť. Dokonca aj v spánku. 
To je môj obľúbený verš a Božia vlastnosť.
Velebím Hospodina, ktorý mi radí, aj v noci mi to pripomínajú obličky. (Žalm 16:7)
Tak Dadý, maj sa krásne. Nechám v tebe nejaké otázniky. Áááááá, a ešte ti chcem oznámiť skvelú vec! Prídem domov o dva týždne skôr. 🙂 Mohli by sme spolu niečo upiecť. Napríklad tie tvoje muffiny. Prídu sem totiž naši na Novú DNA poradenstvo. Téma bude Strach a fóbie. To bude niečo pre našu mamku. Som zvedavá, s čím tu pohne. Vieš predsa, že sa od malička hrozne bojí. Môžeš sa za ňu modliť, aby to tu prežila čo najlepšie.
Tak čaves ségra...
Aninka
Anna Vrhelová, Foto: pixybay.com
noviniek a akcií Mládeže pre Krista – Slovensko
Prihlásením sa na odber, súhlasíte so spracovaním osobných údajov (emailová adresa). Viac INFO.
