…duch je život, ktorý do nás vdýchol Boh

Aký je rozdiel medzi duchom a dušou? Viete to? „Obnovenie ľudského ducha.“ Na túto tému si účastníci septembrovej akcie Nová DNA – praktické poradenstvo vypočuli nejednu prednášku. Človek sa skladá z troch zložiek. Z tela, duše a ducha. Tak čo je čo...

Do duše patria emócie, city, myseľ, vôľa.

Duch je od Boha. Duch je život, ktorý do nás vdýchol.

A Duch Svätý? To je duch Ježiša Krista, ale aj Boha Otca. V Biblii sa Duch Svätý popisuje aj ako Duch Boží. Toho nemá bežný človek, ale len ten, kto ho prijme. Kto uverí.

V našich životoch sme prežili všelijaké krízy, na základe ktorých môže byť náš ľudský duch ubitý, zdrvený a vzdialený od Boha. Hriech v našom živote mu potom nedovolí, aby bol (náš ľudský duch) v Božej prítomnosti. A my chceme, aby sa do nej navrátil. Na to potrebujeme Svätého Ducha, aby v nás tohto ľudského (nášho) ducha obnovil.

Na Slovensku sa v kostole na „Pán s vami“ odpovedá: „I s duchom tvojím.“ To je ono!

„Myslíme si, že je to nejaká energia... alebo... mnohí ho nazývajú energiou. To ale nie je energia, to je Boh. Sám Boh v nás,“ vysvetľovala jedna zo štyroch prednášajúcich, Albínka Beňová.

NO, POĎME SI TO PREBRAŤ OD ZAČIATKU...

V Starom zákone ľudia nemali Svätého Ducha. Hovoril len cez prorokov. Prielom nastal na Letnice, kedy bol Duch Svätý zoslaný na túto zem.

„Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Skutky apoštolov 2:1-4)

Odvtedy je Duch Svätý medzi nami. Pán Boh ho poslal na túto zem, aby bol v každom, kto uverí.

Mimochodom, toto hovoríme vo vyznaní: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“

Prijali ste Ducha Svätého? Ste ním naplnení? Pri prijatí Ducha Svätého človek môže niečo cítiť, ale nemusí. Nie je to o pocitoch, ale o našej viere, že nám Ježiš svojho Ducha dal, keď sme ho o to požiadali.

„Pomocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás, zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené.“ (2.Timoteovi 1:14)

„Ak niekto číta Bibliu s Duchom Svätým, je to preňho živá kniha. Chlieb, ktorým sa občerstvuje. Ak Ducha Svätého nemá, je preňho Biblia len kopa príbehov. (Zaujímavá knižka, ale život mi to nemení.)

Kto žije s Bohom a s jeho Duchom, vie, že tá cesta, na ktorej práve je, je cesta Božia. Ráno to tu vravel Jozef, myslím. Vedel, že je to cesta Božia,“ poukázala Albínka na príbeh jedného z účastníkov, ktorý odpovedal na otázku: „Prečo si sem prišiel?“ Jozefov krátky príbeh TU. 

ČO DUCH SVÄTÝ VLASTNE ROBÍ? PRÁCA DUCHA SVÄTÉHO...

Túžbou Boha je, aby sme boli jeho obrazom. „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril.“ (Genesis 1:27) Aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec. (porovnaj s Mat 5:48) Takže základnou úlohou Ducha Svätého je, aby nás premieňal. Neustále. Dookola. Pretože my stále dookola od Boha odchádzame. Áno, hriešna prirodzenosť robí svoje...

Otec Ellias Vella v jednom seminári rozprával príbeh maliara, ktorý podal svojmu zákazníkovi hotový obraz. Zákazník povedal: „Tento krásny človek ale nie som ja.“ Maliar mu odpovedal: „Ale takto chcel Boh, aby si vypadal. Takáto tvár bola v Božom pláne.“

Čo teda zmenilo zákazníkovu tvár? Čo mení NAŠE tváre? HRIECH. A je to, vážení... Dostávame sa k jadru...

Čo v nás teda pôsobí Duch Svätý? Predovšetkým nás usviedča z hriechu. A tu... tu nastáva chvíľa, kedy sa kresťania rozdeľujú na dve polovice. Na tých, ktorí ten hlas CHCÚ počuť a na tých, ktorí ho počuť NECHCÚ.

C.S. Lewis na začiatku svojej knihy Veľký rozvod neba a pekla napísal jednu zaujímavú vetu: „Ak sme prijali nebo, nenecháme si ani jedinú nepatrnú pripomienku pekla.“ Takže otázka znie: Naozaj sme prijali nebo?

AKO JE MOŽNÉ, ŽE MÁM DUCHA SVÄTÉHO A NECÍTIM LÁSKU?

V Biblii sa píše, že ak mám Ducha Svätého, z môjho vnútra potečú prúdy živej vody. Tak ako je možné, že aj keď som prosil o Ducha Svätého, nič také sa nedeje?

„Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. Duch totiž ešte nebol, lebo Ježiš ešte nebol oslávený.“ (Evanjelium podľa Jána 7:37-39)

Albínka načrtla problém: „Chodia za mnou ľudia a pýtajú sa ma: Ako to, že keď mám Ducha Svätého, necítim lásku, som plný hnevu, nemám pokoj...?“

„Pretože je tam prekážka, ktorá tomu bráni. Nejaký hriech alebo naše postoje, ktoré nechceme zmeniť. To je zátka, ktorá nedovolí, aby tie prúdy živých vôd tiekli. Som naplnený vecami, ktoré im bránia.“

Ticho…

Vravím vám, že v sále v tej chvíli bolo také ticho, že by ste počuli spadnúť špendlík. Duch Svätý začal usviedčať...

Našou úlohou je odstrániť tie zátky. Chceme predsa, aby sme ovocie Ducha vo svojom živote pociťovali naplno, aby to bolo zrejmé. A čo je ovocím Ducha Svätého? Predovšetkým láska, radosť, pokoj...

„No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“ (Galatským 5:22-23)

Tak si nenechajme vziať to, čo je naše a dajme preč zátky. „Ak ich nedáme von, okrádame sami seba,“ konštatovala Albínka. Zdôraznila ale, že Ducha Svätého môžeme hriechom natoľko umenšovať, že ho môžeme aj úplne umlčať.

DUCHA SVÄTÉHO MÔŽEME UMENŠOVAŤ, AŽ HO UMLČÍME.

On je ako holubica. Netlačí na nás. Je to ako s návštevou, ktorá za nami trikrát príde, a my povieme: „Nemáme čas.“ Príde aj štvrtýkrát? 

Nie je to Boh, kto nás nechce počuť. To my sme nechceli počuť Jeho. Boh je tichý. Nenásilný. Vyčkáva na naše volanie. A sami viete, že je to občas to jediné, čo vieme: „Bože, pomoc!“ 

Modlitba: „Duchu Svätý, podvoľujem ti celú svoju myseľ, vedomie, podvedomie, emócie, svoju vôľu. Uznávam ťa za toho najväčšieho Boha, ktorému dávam plný priestor v mojom živote. Prosím, usviedčaj ma tam, kde som sa ti ešte úplne neodovzdal. Ukazuj mi na miesta, kde mám ešte zátku. Nech zo mňa tečú prúdy živých vôd. Amen.“